streda 25. augusta 2010

22 trpaslíkov... a tatko Šulík

                                   22 trpaslíkov... a tatko Šulík

    Jar minulého roka nebola pre mňa len novou perspektívou pre vstup do ďaľšej etapy môjho života, ale aj novou výzvou na dosiahnutie osobných cieľov, prekonávania problémov, s ktorými som sa však doteraz nestretol, ale takisto aj nadobúdania nových skúseností.... dobrých, ako aj zlých, tak podstatných pre život.
    Pri náhodnej prechádze centrom mesta, som natrafil na množstvo mobilných transparentov, hlásajúcich boj za zmenu občianskej spoločnosti, úcty k moderným hodnotám a reformu našej politickej kultúry.
Neboli mi tieto agitácie nijako neznáme. Išlo predsa o snahu istej záujmovej.... politickej.... skupiny o presadenie hodnôt, súčasnými politikmi odsúvaných, ale pre jednoduchý ľud tak nesmierne populárnych. Osobne som nikdy neprikladal veľkú váhu otázkam populicionisticky ( čítaj "účelovo" )  prepieraných na verejnosti, až do momentu, kedy ma jeden mladý chlapec nezastavil a nepožiadal o podpis pod túto akúsi petíciu. O mojom nasledújucom kroku, s ohľadom na hore uvedené ani nemusím hovoriť, skôr chcem povedať o tom, ako mi toho chlapca, bezvýhradne veriaceho tomu pre čo a pre KOHO to robí, prišlo ľúto. Ďalej som tejto podpisovej otázke nevenoval pozornosť.
                               
Blesky z jasného neba ma zbombardovali až 9.júna 2010, kedy Richard Š. spolu so svojimi fanúšikmi priniesol za pomoci svojho politického superkamióna pred prezidentský palác vyše 300 tisíc podpisov potrebných na účinné vyvolanie referenda o siedmich otázkach. Stavím sa, že veľa z tých ľudí, ktorí sa pod to podpísali, ani nevedeli, že ide o iniciatívu na vypísanie referenda....
                                                        I.
                               Referendum šmejdové, ako strana sama

Pôvodný návrh SaS smeroval k racionálnemu šetreniu naších peňazi a to vo forme uskutočnenia referenda v dni totožnom s dňom konania komunálnych volieb. Tento deň bol vtedajším predsedom NR SR Paškom vyhlásený na 27. november 2010. Samozrejme nesmieme zabúdať na ústavný postup, v prípade vyhlásenia referenda a to 30 dní daných prezidentovi na určenie termínu, odo dňa, kedy mu boli podpisové hárky predložené + 90 dní ako lehota na uskutočnenie referenda, ktorá začína plynúť po uplynutí prezidentovej lehoty na rozmyslenie. Spolu 120 dní.
Matika vám nepochybne ide, ak vám tieto počty nevychádzajú :) Fešimu.... resp. Plešimu, ktorý pošpinil prezidenta za to, že nesprávne vyhlásil referendum, mimo termínu konania komunálnych volieb to zjavne nejde. 51 dní, by si musel počkať s podaním Tvojich hárkov, aby sme ušetrili 7 miliónov Eur na vymyslených otázkach, ktoré patria akurát tak do krčmy a nie na papier.

                                                           II.
                             Jednorázová? Žúrka s našími ľudmi

Na vedúceho to ešte nie je.... ale, ako šaša ťa berieme!
Niet pochýb, že skutočným zámerom Richarda nebola transformácia a nový vietor do plachiet, ktorý sa od referenda očakával, ale iba prostá politická reklama pred voľbami a snaha o upútanie pozornosti na renomovanú politickú stranu, v ktorej významné slovo majú aj Obyčajní ľudia.... ;)
Škoda, že len ich nadšenie nepretrvalo doteraz a na takú podstatnú pozíciu, ako je zástupca v ústrednej komisii pre referendum, ste zabudli nominovať svojho zástupcu.... Nezostáva mi nič iné, ako stotožniť sa s Ficovým názorom a konštatovať, že si náš kamoš z nás robí dobrý deň a zo štátu, ktorý tvoríme zase iba my, jednu síce slobodnú a solidárnu, ale iba krčmičku....

Ani ma tak nemrzí, že tie prachy mohli ísť ľuďom s pokrkvanými životmi, kvôli povodniam, ani to, že tie referendové hárky vytlačí tvoja firma bez verejného obstarávania, len ten chalan na vozíčku, zjavne mentálne zaostalý, ktorý ma v to jarné poobedie oslovil s tvojim referendom na ulici.